„To vážne? Nerobíte si srandu?“ Takto na začiatku reagovali ľudia na Švihaj Šuhaj – cyklokuriérov, ktorých spoznáte podľa krikľavo žltých dresov. Dnes firma patrí k tým, ktoré žnú najviac pozitívnych reakcií od klientov. Hlavný manažér Šimon Krošlák ale vie, že pochvalu si treba zaslúžiť. A že jedna služba – expresné doručovanie – nestačí.
Váš príbeh je známy, dnes ste etablovaná cyklokuriérska služba. Nebolo to ale vždy tak.
Keď dvaja cyklistickí nadšenci Ferenc Viola a Gábor Bindics v roku 2009 založili službu na Slovensku, bolo tu niekoľko firiem, ktoré poskytovali v zásade to isté. Jediné, čo vedel priniesť Švihaj Šuhaj iné, bola ekologická preprava, ktorá je niekedy rýchlejšia ako auto. Napriek tomu biznis trochu stagnoval.
Prečo?
Zakladatelia nemali príliš veľa skúseností s prepravou a chýbala pridaná hodnotu, ktorú by ponúkli. V tej dobe a ešte sčasti aj teraz je málo firiem, ktorým záleží na ekológii. A nedalo sa stavať len na tom, že podporujú ekológiu a na dobro imidži. Okrem toho tento typ služby má svoje limity – bežný cyklokuriér odvezie len určitý typ tovaru do určitej veľkosti a gramáže ktorý sa mu zmestí do ruksaku a je efektívny len na určitom území. Ak by niekto potreboval prepraviť väčší náklad, už to bol problém. Aj preto nemohol biznis rásť.
Pomohlo vám, keď ste začlenili Švihaj Šuhaj pod kuriérsku firmu Go4?
Vtedy som v Go4 pracoval ako jeden z dvoch cyklokuriérov, ktorých zamestnávali. Zobrali si pod seba Švihaj Šuhaj a začali ho rozvíjať ako samostatný brand. To som si nemohol nechať ujsť, keďže som človek, ktorý nemá rád limity, zaviedol som kargo bicykle a vyriešil sa tak problém s prepravou ťažkých alebo väčších tovarov. Sú to špeciálne bicykle, ktoré odnesú náklad až o hmotnosti 250 kg. Veľmi pomohlo, že sa Švihaj Šuhaj stal dcérou Go4, pretože sme viaceré služby zrazu vedeli ponúkať ako komplet, zároveň sme ostali ekologickí. Všetko, čo sa dalo vyriešiť na bicykli, sme riešili na bicykli, zachovali sme si imidž a pritom rozšírili naše portfólio. A vtedy začal Švihaj Šuhaj výrazne rásť.
Napriek tomu sme o vás príliš v kampaniach nepočuli. Nechceli ste investovať do marketingu?
V tomto smere sa spoliehame na virálny marketing. Veľkou výhodou je, že služba samotná je tak výrazná a stále pomerne výnimočná, si vlastne marketing robí sama. Každý kuriér je výrazne oblečený v žltom drese a obrandovaný. Tvorí tak v podstate pojazdný billboard. V teréne je vždy niekoľko cyklokuriérov, ktorí majú na sebe kričiacu farbu, veľký ruksak, v prípade, že má kargo bicykel, tak má aj výrazný dopravný prostriedok a po Bratislave najazdí denne okolo 70 km a spraví 40 zastavení na rôznych miestach. Tak si robíme marketing sami. Ak by ste sa postavili počas dňa kdekoľvek v širšom centre na ulicu a do 30 minút nestretnete šuhaja, tak nie ste v Bratislave.
Hovorili ste o limitoch, čo je dnes pre vás najväčší limit?
Vždy je to geografické územie, na ktorom máme službu rozvíjať. Bratislava je relatívne malé mesto počtom obyvateľov, ale veľké rozlohou. Napríklad máme porovnateľnú rozlohu s Viedňou, za to ale asi štyrikrát menej obyvateľov a teda aj menej ekonomickej aktivity a teda štyrikrát menej potenciálnych klientov. V tomto smere je Bratislava veľakrát na hrane toho, či sa tu oplatí rozbiehať biznis.
Aké mesto je pre vás ideálne?
Rovinaté s veľkou koncentráciou obyvateľstva a firiem na čo najmenšom území. Cieľom je spraviť na čo najmenšom území čo najviac zásielok.
Ktoré mesto je také?
Ťažko povedať. Viedeň je zaujímavé mesto v tomto smere. To isté sa dá povedať možno o New Yorku, kde cyklokuriéri fungujú desiatky rokov vo veľkom štýle, potom Kodaň, Amsterdam, kde je zase výborne rozvinutá cyklistická infraštruktúra. Bratislava je v určitých častiach kopcovitá, čo už môže byť trochu problematické. Na druhej strane v najbližšom desaťročí vznikne v časti medzi Košickou a Karadžičovou ulicou nové mestské cetrum, prebieha tam silná výstavba a teda aj koncentrácia ľudí a firiem. Formuje sa tu to, čomu sa hovorí Central Biznis District. Na to sa veľmi tešíme.
Kto je pre vás konkurencia?
Všetky osobné kuriérske služby. V Bratislave je ešte jedna cyklo kuriérska služba, ktorú ale za konkurenciu až tak nepovažujem. Zamestnávajú jedného alebo dvoch kuriérov.
Čo vás teda poháňa vpred?
Je to práve tá konkurencia, pretože je jej tu pomerne dosť. Napríklad expresné kuriérske služby, ktoré doručujú tovar do dvoch hodín od objednania, tu sú, no my sa cítime silnejší. Na druhej strane veľké nadnárodné kuriérske služby, ktoré tu majú zastúpenie zvonku, sú tiež našou konkurenciou, pretože spolu s Go4 tieto služby ponúkame. A to je to, čo nás ženie dopredu, chceme rozširovať naše služby, aby sme dosiahli čo najširšie spektrum ponúkaných služieb, s najvyššou kvalitou.
Kam si viete predstaviť, že ešte posuniete svoj biznis? Čo tak preprava ľudí?
Niečo podobné máme v pláne, ale nechcem predbiehať.
Čo je vašou výzvou teraz?
Stále je to zásobovanie v pešej zóne v Bratislave. Je tu veľa prevádzok rôzneho druhu, ktoré potrebujú zásobovanie rôznym spektrom tovarov, zároveň je tu obmedzený vjazd autám, ktorý je povolený oficiálne medzi šiestou a deviatou ráno. Keby ste sem vtedy prišli, videli by ste, že to vôbec nevyzerá ako pešia zóna. To by sme chceli zmeniť.
Nie je to ale beh na dlhé trate so samosprávou?
A to je práve problém. Regulácie zo strany samosprávy sú nastavené tak, že je tu možné zásobovať spôsobom, ktorý má veľa negatívnych dôsledkov na prostredie. Je tu nejaký rámec pravidiel, ich uplatňovanie sa však tak striktne nekontroluje, ako by malo. Veľa zásobovacích dodávok sem vchádza nelegálne. Je tu veľa vstupov, ktorými sa dá prejsť bez kontroly aj počas dňa, kedy by zásobovanie už nemalo prebiehať. Pešia zóna sa tak devalvuje.
Čo navrhujete?
Rozbiehame projekt zásobovania pešej zóny a prekladisko. Navrhujeme vytvoriť konsolidačné centrum, ktorý by slúžil ako sklad na hranici pešej zóny dobre dostupný automobilovou dopravou, kde by tovar išiel do tohto prekladiska. Tam by sa roztriedil, konsolidoval a odtiaľ by sa rozvážal ďalej na bicykloch. To je niečo, čo sme nevymysleli my. Je to myšlienka, ktorú rozvíja Európska cyklologistická federácia, ktorej sme členom. Podľa viacerých prieskumov, je 50% všetkých prepráv v rámci centra mesta doručiteľné kargobicyklami. To znamená, že minimálne 50% vozidiel by mohli byť nahradené bicyklami.
To by ale znamenalo vytvoriť konsenzus s vašou konkurenciou. Ten, kto by privážal tovar na prekladisko, je predsa bežná kuriérska služba.
Áno, hlavný biznis model nemáme ešte úplne doriešený, je to stále v rovine vízie a diskusie s mestom sa vyvíjajú pomaly. Kľúčovú úlohu v tom celom zohráva práve samospráva, ktorá má v rukách všetky regulácie. Pretože len vytvorenie služby nestačí na to, aby sa uplatnila na všetkých úrovniach tohto zložitého trhu.
Keď si objednávam tovar z eshopu, nikde nevidím možnosť dopravy cez Švihaj Šuhaj…
To je preto, lebo nedokážeme poskytnúť našu službu na celom území Slovenska.
To by sa ale dalo vyriešiť tak, že ako možnosť sa objavíte len tým zákazníkom, ktorí si objednávajú tovar v Bratislave.
Áno a to je jedna z ďalších výziev na tento rok – rozšíriť biznis aj na eshopy. Druhá vec je tá, že sa nehráme na to, že sme lacní. Lebo nie sme. Sme relatívne drahí, no snažíme sa ponúknuť niečo za niečo. Kvalita za cenu. V rámci eshopového biznisu je to vojna cien s doručovaním, so skladovaním, s prepravou. Väčšina ľudí si tovar vyhľadá cez internet a kde ho nájde najlacnejšie, odtiaľ ho kúpi. A to vytvára silný tlak na cenu a my cenu nevieme dať tak nízku, ako nízku ju vedia dať veľké nadnárodné kuriérske firmy. Ale máme už predstavu ako by sme chceli v tomto smere preraziť a to je práve vyššia kvalita, rýchlosť doručenia a ostať najekologickejšou službou na trhu.
Kuriérske služby vo všeobecnosti sú tlačené do iných biznisov, než na ktoré vznikli. Je tu silná elektronizácia, veľa zásielok sa dá vybaviť mailom.
Áno, aj preto sme sa pustili do donášky jedla, ktoré sa dúfam ešte nebude dať tak skoro vytlačiť v 3D tlačiarni. Hoci veľa vecí je možné poslať mailom, na druhej strane ľudia stále viac vecí kupujú cez internet, ktoré bude treba doručiť, stále je tu veľa vecí, ktoré treba fyzicky podpísať. Takže nevidím to až tak tragicky.
Jedna kuriérska služba, ktorá k nám prišla zvonku, vo svojich reklamách tvrdila, že prevezia všetko od vajíčok po slona. Ako ste na tom s vajíčkami vy?
Prevážať krehké veci na bicykli je vždy o niečo problematickejšie, najmä pre kvalitu infraštruktúry, ktorú tu máme. Čo sa týka vajíčok alebo zákuskov či jedla, musia byť splnené hygienické normy, teplotný reťazec, špeciálne balenie. Zatiaľ sme ale na všetko našli riešenie. Okrem slona.
Čo bolo na začiatku najťažšie prekonať, keď ste na náš trh vstupovali?
Asi nedôvera klientov voči našej službe.
Ako ste ju prekonali?
Tak, že sme im ukázali, že to zvládneme. Niektorí konzervatívnejší klienti sa nás pýtali, či to myslíme vážne a či si nerobíme srandu. Tak sme im povedali, že nerobíme. A presvedčili sme ich aj tým, že keď nás vyskúšali, tak boli naozaj spokojní.
Kedy vám napadlo, že by ste chceli spätnú väzbu od svojich zákazníkov?
V podstate skoro od začiatku. Väčšina našich zamestnancov sú kuriéri, ktorí sú väčšinu času v teréne. Nemám teda na nich dosah, niektorých som nevidel aj dva mesiace. A ako manažér nemám priamy kontakt s naším koncovým klientom. Pritom potrebujeme vedieť, ako sa kuriéri správajú a ako sú s nimi ľudia spokojní. Potrebovali sme stály nástroj na to, aby sme mali prehľad o tom, ako sa kuriér správa, či nerobí niekde rovnakú chybu.
Vybrali ste si Staffino. Väčšina feedbackov bola pozitívna a chválili prístup kuriéra. Na čo by ste ešte chceli dostať pozitívnu odozvu?
Na rýchlosť a celkovú kvalitu služby. Pretože na tom staviame – byť najrýchlejší a najkvalitnejší.
Nerozmýšľali ste nad zdieľanou ekonomikou?
Myšlienka zdieľanej ekonomiky sa až tak nehodí na kuriérske služby. Aspoň si to v momentálnych podmienkach neviem úplne predstaviť. Pri niektorom tovare musia byť splnené špecifické podmienky prepravy, nehovoriac o tom, že existujú tovary, ktorú sú vylúčené z prepravy, ako napríklad nejaké nebezpečné materiály. Ak by sme prepravu riešili cez zdieľanú ekonomiku, nevedeli by sme garantovať splnenie všetkých kvalitatívnych podmienok.
Vy osobne si spomeniete na svoju prvú objednávku?
Áno, veľmi dobre. Bola to zmluva a viezol som ju do Rače, bolo to v januári a bola poriadna zima.
Všetci vaši zamestnanci musia byť nadšení cyklisti. Ako vyzerá pohovor k vám?
Stretneme sa a ideme sa bicyklovať.
A čo sledujete?
Ako sa ten človek pohybuje v premávke, ako je rýchly, akú má kondičku, ako sa vie orientovať po meste, či pozná ulice, budovy, firmy a podobne. Navigácie sa síce dajú použiť, no ak to má človek v hlave a mesto pozná, vie byť rýchlejší. Potom prebieha aj ústny pohovor, ale bez prebehnutia sa po meste na bicykli to nejde.
Vy osobne ste radšej na kolesách alebo v kancelárii?
Na kolesách vonku. Aj keď nejakým spôsobom som sa dostal do kancelárie, čo som nikdy nechcel robiť. Na druhej strane som rád, lebo tak môžem ovplyvniť chod firmy. Ale chýba mi obdobie, keď som denne najazdil desiatky kilometrov a keď som prišiel domov, nemal som žiadne starosti spojené s chodom firmy. Každý si ale prechádza osobnou evolúciou a ja kanceláriu beriem ako jej súčasť.
Stretávate sa aj s cyklokuriérmi zo zahraničia. Čo oni riešia na svojom trhu?
Obišli sme viaceré cyklokuriérske služby v Európe a prišli sme na to, že nikto z nich neponúka tak široké spektrum služieb ako my. Dôvodom môže byť, že bratislavský trh je relatívne malý oproti iným európskym mestám. Aby sme mohli narásť do určitej veľkosti, museli sme začať rozvážať aj jedlo či robiť zásobovanie pre prevádzky. To cyklokuriérska firma vonku až tak nemusí, uživí sa tým, na čo primárne vznikla. Veľa z nich ale napríklad rieši softvérové systémy, ktoré sú potrebné pre chod firmy. Jedna firma chce dokonca náš softvér, sme práve v jednaní.
Mávate sezónne výkyvy?
Áno, výkyvy cítime najmä pri donáške jedla. Keď je zlé počasie, máme výrazne viac donášok. Čo je celkom logické, ľuďom sa nechce ísť von, keď prší. Tak si jedlo radšej nechajú doniesť. Potom je to predvianočné obdobie, ktoré je ale náročné pre všetky kuriérske služby. V lete máme uhorkovú sezónu. Odkedy sme ale služby rozšírili, tak výkyvy slabnú.
Mali ste objednávku, pri ktorej ste si povedali, že tak toto bude oriešok?
To si povieme väčšinou pri objemných objednávkach. Výzvou bol napríklad nábytok alebo desiatka figurín. Hoci sa až tak finančne neoplatili, o to viac ma to bavilo – ukázať klientom, že to zvládneme.
Ktorá objednávka vás najviac pobavila?
Keď si firma objednala zásielku z Mickwievičovej 9 na Mickwievičovú 9. Potom sme zistili, že len potrebovali v rámci budovy preniesť nábytok z jedného poschodia na druhé.
Ktorý trh by ste ešte chceli obsadiť?
Perspektívne do budúcnosti nás láka najmä Praha, možno neskôr Viedeň.
To sú ale mestá, kde už máte priamu konkurenciu.
Áno, ale my veríme, že by sme vedeli priniesť niečo naviac. Zatiaľ je však náš priamy cieľ Bratislava. Tu chceme rozvíjať služby s pridanou hodnotou.
Kto je Šimon Krošlák
Hlavný manažér firmy Švihaj Šuhaj – ekologických prepravcov tovaru, ktorých doručovanie prebieha na bicykli. Spoznáte ich podľa žltých dresov, veľkých ruksakov a zanietenosti. Všetci zamestnanci sú nadšenci cykloturistiky. Svoj biznis ale nemajú postavení len na preprave. Dnes rozširujú svoje služby, hlavnou myšlienkou je ponúkať pridanú hodnotu. Takú, ktorú nemá konkurencia. Šimon Krošlák si v roku 2012 zobral rast firmy na zodpovednosť. A naučil sa aj kancelárskej práci – to, čo dlhodobo odmietal. Dnes majú denne v teréne minimálne 11 kuriérov a obsadený bratislavský trh.